INFO

ČO SÚ BAMBUSY

   Bambusy sú až na výnimky (napr. Borinda friginorum) stále zelené trávy z čeľade lipnicovité a podčeľade bambusovité. Zahŕňajú na svete asi 90 rodov,1500 druhov a nespočetné množstvo odrôd.
Z hľadiska výskytu ich môžeme rozdeliť na tropické druhy, ktoré vyžadujú pre svoju existenciu teploty minimálne nad 5°C, potom bambusy mierneho pásma, ktoré znášajú pokles teplôt na -14°C až -25°C a na takzvané vysokohorské bambusy, ktoré pochádzajú z vysokohorských pásiem od rôznej nadmorskej výšky. Tá určuje väčšinou aj ich mrazuvzdornosť.
Pre naše klimatické podmienky vyhovuje asi 150 druhov a odrôd. Prvé bambusy sa do Európy dostali koncom devätnásteho storočia. Jednalo sa len o niekoľko málo druhov, ako napríklad Phyllostachys nigra, alebo viridiglaucescens. Väčšina teraz známych druhov a odrôd bola dovezená pestovateľmi z Nemecka, Belgicka, Holandska začiatkom deväťdesiatich rokov dvadsiateho storočia.
Mäkkou všetkých bambusárov je asi bambusárium vo Francúzku pri mestečku Anduze, ktoré má viac ako storočnú históriu. Najväčší sortiment bambusov má záhrada Kimmei Jos van der Palena v Holandsku s vyše 250 sortami. Krásny storočný porast je možno vidieť aj v botanickej záhrade vo Viedni, kde výška stebiel dosahuje 12 metrov a hrúbku 6 centimetrov.

STAVBA RASTLINY

- Koreňový systém
je vytvorený s oddenkov-rhizomov, na ktorých sú umiestnené korene a puky, z ktorých vyrastajú nové steblá. Celý koreňový systém je veľmi plytký, dosahuje v priemere hĺbku asi 30 cm, u niektorých druhov môžu oddenky dosiahnuť hĺbku aj 80 cm (napr. Bashania fargesii).
Podľa rozrastania sa oddenkov rozdeľujeme bambusy na:
- Pachymorfné, kde oddenky dosahujú ročný prírastok okolo 20 cm. Vyznačujú sa tým, že sú pomerne hrubé k sile stebla. Zo stredového puku vyrastá nové steblo, z bočných zas nové oddenky v budúcom roku. Sú to takzvane trsovite rastúce bambusy. Patria sem rody Fargesia, Borinda a väčšina tropických druhov (obrázok č.1).
- Leptomorfné, kde oddenky dosahujú ročný prírastok až niekoľko metrov. Sú väčšinou užšie ako steblá z nich vyrastajúce. Skladajú sa z článkov, na ktorých sa nachádza púčik a korene. Sú to takzvané výbežkaté druhy (obrázok č.2). Patria sem rody: Bashania, Brachystachium, Hibanobambusa, Indocalamus, Phyllostachys, Pleioblastus, Pseudosasa, Sasa, Semiarundinaria, Shibatea, Qiongzhuea. Pri týchto druhoch je vhodné pri výsadbe použiť zábranu proti rozrastaniu s HDPE fólie (pozri časť výsadba).


- Steblo
vyrastá z oddenkov na jar v čase od marca do mája podľa druhu. Konečná podoba je už určená v puku. Hrúbka aj výška. Steblo sa v počiatočnom štádiu rastu podobá na teleskopickú anténu. Behom štyroch až piatich týždňov dosiahne konečnú výšku aj hrúbku. Behom ďalších asi troch týždňov narastú bočné vetvy a listy. Tým je vývoj stebla takmer ukončený.(obr. 1 – 6 ). V najbližších rokoch už len silnie stena stebla, ale výška a hrúbka zostáva nezmenená. Steblo je u každého druhu a odrody odlišné. Okrem výšky a hrúbky je výrazné svojím tvarom a sfarbením. Životnosť sa pohybuje okolo 5-10 rokov. Tým, že každý rok vyrastajú nové steblá rastlina sa permanentne obnovuje. Jej životnosť je takmer neobmedzená okrem druhov, ktoré po odkvitnutí odumierajú. Sem patrí napríklad rod Fargesia. Cyklus kvitnutia je ale okolo 80 rokov. Druhy ako napríklad Phyllostachys sa po kvitnutí regenerujú a pokračujú ďalej v raste. Nedielnou časťou vyvíjajúceho sa stebla sú steblové pošvy. Chránia krehké mladé steblo pred poškodením. Mimo to majú aj svoj dekoratívny význam. Sú rôzne sfarbené, najviac ukážu na nových výhonkoch. Niektoré zostávajú na steble aj dlho po ukončení rastu, napr. Semiarundinaria fastuosa, alebo Fargesia robusta.

5.5.2005 7.5.2005 17.5.2005 21.5.2005 5.6.2005 2.7.2005

- Vetvy
vyrastajú z článkov každého stebla. Počet vetvy je rozpoznávacím znakom jednotlivých druhov. Napríklad Sasa, alebo Pseudosasa ich má po jednej, Phyllostachys má dve, z toho jedna je asi o polovicu menšia. Rod Semiarundinaria, Pleioblastus má tri, Bashania má tri, ale ďalšími rokmi pribúda ich počet.

- Listy
vyrastajú z listových pošiev a sú k vetvám pripojené pomocou stopky, ktorá je u tráv skôr výnimočnosť, ako pravidlo. Pomocou stopky vie bambus list natáčať podľa potreby za slnkom, alebo sa chráni pred nepriazňou počasia. Listy sa takisto, ako steblá odlišujú svojou veľkosťou, tvarom a vyfarbením. Veľkosť listu môže byť od dvoch centimetrov, napríklad u Pleioblastus pygmeus, až po šesťdesiat centimetrov u Indocalamus tesselatus. List popri steble dotvára charakter jednotlivých druhov, čím je možné vytvárať vo výsadbe rôzne zaujímavé kombinácie, alebo navodiť určitú atmosféru.

PESTOVANIE

- Výsadba
   Bambusy vysádzame od jari keď nám to počasie už dovolí až do začiatku októbra. Dôležité je, aby rastliny do príchodu zimy riadne zakorenili. Vysádzame do kyprej, humóznej pôdy. Druhy trsovite rastúce (pachymorfné) vysádzame priamo na vybrané miesto, nepoužívame pritom koreňovú bariéru. Pri druhoch výbežkatých (leptomorfné) používame proti rozrastaniu 1mm hrubú HDPE fóliu, ktorú zakopeme do vyhĺbenej ryhy asi 80 cm hlbokej (obr. 1-7). Fólia má vytvárať smerom hore jemný kužeľ, aby oddenky ktoré narazia na fóliu smerovali smerom nahor. V prípade, že oddenok prerastie vrch fólie, jednoducho ho odrežeme. Pri výsadbe myslíme vždy na konečnú veľkosť rastliny a tomu prispôsobujeme aj minimálnu plochu nutnú pre zdarný rast rastliny. Pri vysokých druhoch Phyllostachys počítame minimálne s plochou 5-7 m2, aby koreňový systém mal možnosť sa rozrásť a dať možnosť vyniknúť rastline v jej plnej kráse. V prípade, že máme dostatočne veľkú plochu, môžeme vysádzať aj bez koreňovej bariéry. Vtedy ale nesmie byť nablízku iná rastlina. Vyrastajúce nové výhonky mimo zvolený priestor buď pozberáme, alebo jednoducho včas pokosíme s kosačkou pri bežnej údržbe trávnika.
   Bambusy môžeme vysádzať aj do nádob. Používame na to zásadne plastové, nakoľko koreňový systém je schopný keramickú, alebo inú nádobu z krehkého materiálu roztrhnúť. Ak chceme z estetických dôvodov použiť keramickú, alebo kameninovú, tak plastovú vložíme do nej aj s určitou rezervou. Ak nemá odtok, plastovú nádobu vypodložíme, aby sa nestalo, že bude stáť vo vode .Občas je toto nutné skontrolovať. Vysádzame vždy do najkvalitnejšieho substrátu a pri voľbe nádoby myslíme aj na jej stabilitu pri nepriazni počasia, aby sa nám neprevrátila a nezničila.


- Voda
   Pred výsadbou, ak je koreňový bal preschnutý, tento namočíme do nádoby s vodou, aby rastlina netrpela nedostatkom vody a mohla hneď pokračovať v raste. Pre zdarný rast je voda veľmi dôležitá. Bambus má veľkú listovú plochu a tým aj schopnosť odparovať veľké množstvo vody. Túto musíme pravidelne dopĺňať. Nesmieme pritom ale zabudnúť, že bambus nie je močiarna rastlina a preto nesmie byť v rozbahnenej pôde bez prístupu vzduchu. Vtedy by nám mohli korene odumrieť a rastlina by nám uhynula. Poznávacím znamením môže byť žltnutie listov. Ak rastlinu včas vyberieme a posadíme do vzdušného substrátu môžeme ju zachrániť. Nedostatok vody zas bambus ohlasuje stáčaním listov. Tu treba len dodať vodu. Nesmieme si ale tento znak pomýliť. Napríklad rod Fargesia takto reaguje na prílišné slnko, alebo mráz. Zabraňuje tým nadmernému odparovaniu vody.

- Živiny
   Bambus je na prísun živín vysoko náročný, hlavne v dvoch obdobiach svojho vývoja. Prvé obdobie je jar, keď bambus začína s rastom nových výhonkov a dopĺňa po zime nové listy. V tomto období dochádza k enormnému nárastu hmoty v krátkom čase. Druhé obdobie je jeseň, keď rast nadzemnej časti ustal. Vtedy nastáva podobný proces nárastu hmoty v podzemnej časti rastliny. Narastajú oddenky, do ktorých sú ukladané zásobné látky k rastu v budúcom roku. S prvým  prihnojovaním začíname v marci až apríli a s druhým v septembri. Používame viaczložkové hnojivo s pomerom živín N-P-K 11.5-2 : 1 :1 v jarnom období, s pomerom 1 :1 :1 v druhom. Najvhodnejšie sú organické hnojivá s pomalším uvoľňovaním živín. Vždy postupujeme podľa návodu na obale! Mladé rastliny hneď po výsadbe neprihnojujeme, počkáme až dobre zakorenia. Malým a mladým rastlinám dávame menšie dávky hnojiva, ako starším veľkým a dobre zakoreneným.

- Rez
   Po výsadbe jeden až štyri roky podľa veľkosti rastliny žiadne zásahy nevykonávame. Až rastlina zosilnie začíname s prebierkou stebiel. Malé, tenké a suché vyrezávame, maximálne však jednu tretinu, aby sme rastlinu príliš neoslabili (obr. 1 - 3). U vysokých druhov môžeme odstrániť aj časť spodných vetví, čim zviditeľníme krásu stebiel. Pri nízkych pôdokryvných druhoch skracujeme vrchnú časť všetkých stebiel, čím dosiahneme hustejší a krajší porast zbavený starých nevzhľadných listov. Tento rez vykonávame na jar pred rašením nových výhonkov. Okrem tohto základného rezu vykonávame podľa potreby, alebo nášho zámeru aj rez tvarovací (pozri Topiary). Bambus môžeme tvarovať ako živý plot, zastrihávaním výhonkov a vetví po prekročení danej výšky, alebo šírky. Môžeme jednotlivé výhonky tvarovať do podoby pagod, alebo stromčekových tvarov, niektoré druhy sa dajú dokonca použiť ako bonsay. Pri tomto reze nezabúdame, že životnosť jedného stebla je 5 - 10 rokov, takže včas si necháme dorásť náhradné steblá. Nadbytočné odstraňujeme už ako malé výhonky.(niektoré druhy sú vhodné na konzumáciu, takže ich nemusíme vyhadzovať).


- Zimovanie
   Pred príchodom zimy je vhodné rastliny namulčovať vrstvou lístia, kôry, hoblín, slamy, alebo iného podobného vzdušného organického materiálu. Nakoľko bambusy korenia veľmi plytko je vhodné dať čo najhrubšiu vrstvu, aby nedošlo k premrznutiu pôdy. Ak pôda premrzne príliš hlboko, voda sa stáva pre rastlinu nedostupnou, čo sa prejaví zaschnutím listov, dokonca celej rastliny. Čím je rastlina mladšia, tým je chúlostivejšia. Vekom ako silnie koreňová sústava, rastliny sú odolnejšie a mulčovanie už nie je až také potrebné, okrem chúlostivejších druhov menej odolných mrazivému počasiu. Tým zabezpečíme, že aj v prípade tuhej zimy, keď by nám nadzemná časť vymrzla, na jar z podzemnej časti vyženú nové steblá a rastlina prežije. Na prikrývanie zásadne nepoužívame plastové materiály, nakoľko sú nepriedušné. Pred snehom a námrazou je vhodné chrániť porast zviazaním stebiel, čo zabezpečí ich väčšiu pevnosť a stabilitu. Húštiny a hájiky, ktoré sú väčšieho rozsahu nechávame voľne. Steblá sú si navzájom samé oporou, navyše sú natoľko ohybné, že sneh im neublíži. Aj keď sú ohnuté až k zemi, po roztopení snehu sa zas vystrú do pôvodnej polohy (obr. 1 – 3). Zimovanie rastlín v nádobách bez ochrany proti premrznutiu, by viedlo k istému zániku. Najlepší spôsob je rastlinu aj s plastovou nádobou zakopať do zeme a prihrnúť mulčovacím materiálom ako voľne vysadené rastliny. Ďalšia možnosť je zimovať v chladnej zimnej záhrade, kde teplota vzduchu je okolo 5° Celzia. Tu sa jedná hlavne o chúlostivejšie druhy, alebo ak nemáme možnosť kde rastliny zakopať. Nevyhovujúce je zimovanie v bytových priestoroch, kde je vysoká teplota vzduchu, málo svetla a vzdušnej vlhkosti. V byte je možné zimovať len niektoré druhy tropických bambusov.